peter svaral mobilne telefony

Ako sa zmenil môj život odkedy som si vypol mobilný Internet

Sedím si príjemnej RAW kaviarni v Prahe, vychutnávam si svoj zelený čaj “Sancha” a za podmazu môjho najobľúbenejšieho soundtracku z Amélie z Montmartru ma poriadne kopla múza! Rozhodol som sa dopísať svoj článok o škodlivosti mobilného Internetu. Ak ním čo i len jedného človeka inšpirujem, tak múze za ten tvrdý kopanec aj poďakujem :-)

Kedysi to bývalo so mnou poriadne ťažké…moja manželka Lucka si pri mne musela dosť vytrpieť. Či už sme sedeli niekde na káve, romantickej večeri, či dokonca počas pomalých prechádzok po prírode, neustále som stískal môj čierny iPhone modelu 4S. Ak sa na mňa pozerali cudzí ľudia, musel som vyzerať ako…nooo ako nejaké malé neposedné decko, ktoré dookola tlačí tlačidlá na gumenom hračkárskom telefóne, aby si vypočulo svoju obľúbenú melódiu.

Možno sa ti pri čítaní týchto riadkov dvíhajú kútiky úst smerom hore, veru aj ja sa nemôžem ubrániť úsmevu, ale s určitou dávkou trpkosti :-(. Toto obdobie bolo príšerné! Nielen z pohľadu odsúdeniahodnej závislosti od mobilu, ale aj voči ostatným, ktorých som počas rozhovorov nepočúval. Úprimne sa vám za to ospravedlňujem…aj keď som sa možno tváril, že je všetko OK, moja myseľ bola zahltená množstvom správ, FB statusmi a podobnými “ničiteľmi prítomného okamihu”.

Trošku sa aj Ty vidíš v mojom opise, ale v duchu sa sám so sebou hádaš…”Čo je na tom také hrozné, pokiaľ počas rozhovoru netelefonujem, alebo neSMSkujem, na rýchlej kontrole mailov a FB správ predsa nie je nič zlé!” ? Áno – to je ten kameň úrazu! Každý si myslí, že rýchla kontrola mailov s tým, že na ne odpoviem až doma, je úplne v pohodke. Ak do tejto skupinky patríš aj Ty, tak Ťa teraz asi sklamem.

NIE JE TO ANI ZĎALEKA V POHODE 

Čím menej myšlienok nám v jednom momente prúdi hlavou, tým si vieme život viac vychutnávať, žiť pre prítomný okamžik. Myšlienky na Tomášov koktejl na pláži alebo Katkin nový oranžovo-pomarančový parazol tam nemajú čo hľadať.

Toto ale nie je všetko! Že si už bol/-a svedkom takéhoto obrazu? Sedia si kamaráti na káve (alebo na pive, kofole, bezkofeínovom latté), ale sú podozrivo ticho, pozerajúc sa do svojich rozkrokov. A každého tvár je osvetlená modrým lúčom vychádzajúcim z jeho mobilného telefónu. Úplne najhoršie na tom je, že som svedkom tohto javu aj ja presne v tejto chvíli ako píšem tento článok. Viď ->

svaral-blog-mobilny-internet

Nie, nie. Tento pán nie je za stolom sám…

Uznaj, nevyzerá to otrasne?

Nemôžu do displeja hľadieť radšej doma? Veď si predsa prišli pokecať! Tento problém sa netýka len kaviarní, barov a podobných podnikov zameraných na zbližovanie sa ľudí, týka sa aj ulice. Sklopené tváre ľudí hľadiacich do svojich telefónov kráčajúc po chodníkoch…strachujúc sa o to, aby im žiadna novinka z virtuálneho sveta neprešla pomedzi prsty….ale pomedzi prsty im takto prechádza celý život…

mobilne-telefony-cina-blog

V Číne tento problém vyriešili špeciálnymi chodníkmi pre ľudí s telefónmi. Hmm…až sem to nemusí zájsť aj u nás…alebo musí?

A to hovorím len o používaní mobilov počas chôdze, či stretnutí. Nechcem zachádzať do problematiky “mobilovania” počas šoférovania…to je osobitá kategória využívania mobilného Internetu, o ktorej bezpečnosti asi nemusím diskutovať.

Našťastie je táto doba “neprítomnosti” za mnou…aspoň teda čiastočne… pýtaš sa ako je to možné? Jednoducho!

“Pred 6 mesiacmi som si vypol mobilný Internet.” 

Kým tento môj čin nadobro odsúdiš a mňa začneš považovať za blázna zo stredoveku, poďme si vymenovať výhody, ktoré mi tento krok priniesol:

  • začal som viac počúvať ľudí. Ale naozaj počúvať, reagovať, rozprávať sa.
  • začal som si všímať ľudí okolo seba, ich pohyby, kroky, činy. (s akou radosťou sa dokážu deti tešiť čo i len z jednej mláky vody, ako v obchode s láskou vysvetľuje babička polohlucho-slepému dedkovi, koľko percent mäsa obsahuje jedna paštéta)
  • naučil som sa lepšie sústreďovať svoje myšlienky na prítomnosť (nemusel som rozum zamestnávať tým, čo už druhý týždeň robí Katka v Barcelone, alebo prečo si dal Gabo včera na obed bravčové koleno, keď je predsa vegetarián)
  • začal som viac vnímať okolitý svet. Ako sa mesto prebúdza po daždivej noci do pekného rána
  • pochvaľuje si aj môj chrbát, ktorý už tak často nenamáham klaňaním sa neustále niekomu
  • menej trápnych situácií, keď sa na poslednú chvíľu uhýbate oproti idúcej osobe, alebo nebodaj narazíte (Mňa osobne musela v minulosti Lucka až 2x rýchlo odtiahnuť, lebo by som narazil do pána s bielou paličkou…)
fitshaker-blog-sklonena-hlava

Tvoja krčná chrbtica dostáva veru riadne zabrať.

Ako keby som ťa teraz počul…”Ja si predsa Internet v mobile nemôžem vypnúť ! Často som mimo PC celé hodiny, ba až dni a na správy musím reagovať hneď”

Neboj, to sa často stáva aj mne. Keď má takáto situácia nastať, zapnem si proste mobilný Internet na 1 deň. O2-čko mi umožňuje zapnúť si Internet v mobile na celý deň a zaplatiť maximálne 50 centov, bez toho aby som mal Internet v mesačnom balíku. A myslím, že aj T-mobile prichádza s podobnou novinkou (ale asi len na Easy, neviem).

Ale aj keď takáto situácia nastane (2-3x do mesiaca), už som sa naučil disciplíne, že a aj keď máme Internet v mobile, tak na správy reagujem len v špeciálnych momentoch (určite nie počas stretnutí, a pod.)

Myslím, že ďalej sa o výhodách rozpisovať nemusím, teraz je rad na tebe. Vyskúšaj to!

Pokojne trebárs aj….čo zajtra! Prečo nie?

Vôbec to nie je náročné! Nejedná sa o deň bez emailov, Facebooku, či Internetu, je to len deň bez mobilného Internetu, resp. bez neustáleho namáhania krčnej chrbtice. A to zvládneš, no nie? :-)

Tak čo pridáš sa ku mne aj ty?

Na záver ešte jedno video. Na zasmiatie, alebo na zamyslenie? Usúďte sami ;-)